Bardejov

Mestečko sa nachádza na severovýchodnom Slovensku v Šarišskom regióne. Je to historicky a kultúrne veľmi bohaté mesto, preto niet divu, že býva právom považované za jedno z najkrajších miest na Slovensku. Od roku 2000 je vďaka kúpeľom a patrične zachovalému stredovekému centru a pamiatkam z tohto obdobia zapísané medzi lokality svetového dedičstva UNESCO.

História mesta Bardejov

Bardejov, starobylé historické mesto na severovýchode Slovenska patrí nepochybne medzi najzaujímavejšie a najstarobylejšie mestá v krajine. Prvá písomná zmienka o ňom siaha do 13. storočia, konkrétne do roku 1241 a tvorí ju zápis v Ipatijevskej kronike. O ďalších zmienkach sa bohato dozvedáme z Bardejovského okresného spisu z roku 1247. Nakoľko má mesto významnú polohu, pretože leží na ceste medzi Čiernym a Baltským morom, pomerne rýchlo sa z neho stalo popredne sa rozvíjajúce obchodné mesto. Práve vďaka čoraz viac stupňujúcemu sa počtu práv získalo aj ako jedno z prvých miest privilégium konania vlastného jarmoku, čo mu prinieslo znovu ďalšie financie využiteľné do rozvoja mesta. Už v roku 1376 sa z Bardejova stalo slobodné kráľovské mesto.

Postupom času, ale najmä od 16. storočia začalo mesto zažívať skutočný kultúrny rozkvet. Založilo sa prvé gymnázium, ktorého dobré meno pretrvávalo po celé roky, a je tomu tak i dodnes. Keď bola koncom 19. storočia vytvorená železnica medzi Prešovom a Bardejovom, znamenalo to ďalší významný moment pre mesto. V súčasnosti je pamiatková rezervácia mesta Bardejov zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Bela Keler ako významná osobnosť mesta

Domácemu obyvateľstvu bude azda toto meno známe najviac, no pre ostatných to až také jasné byť nemusí. Béla Kéler bol vynikajúci skladateľ, hudobník a dirigent, ktorého poznali predovšetkým v zahraničí vďaka svojmu obrovskému celoživotnému dielu, ktoré po sebe zanechal. Narodil sa v dome s číslom 41 na Radničnom námestí, a to presne 13. Februára 1820. Svoje rodné mesto skutočne miloval, o čom svedčí aj fakt, že práve jemu odkázal v testamente svoju hudobnú pozostalosť, nakoľko veril, že jeho rodáci sa o jeho duševný poklad postarajú. Skladateľ ostal slobodný celý život, a dalo by sa povedať, že jeho jedinou pravou láskou bola hudba spojená s láskou k rodnému kraju. Krátko po jeho smrti prišla jeho pozostalosť do Bardejova, a obsahovala okrem skladateľových portrétov aj partitúry a tlačené verzie väčšiny jeho skladieb či vytlačené programy všetkých jeho koncertov zviazané do desiatich kníh, a v neposlednom rade sa medzi nimi našli aj dva zväzky klavírnych verzií jeho skladieb.