Historické mesto na strednom Slovensku známe ťažbou kovov (prevažne striebra) zapísané v roku 1993 do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Toto územie bolo osídlené už v 3. a 2. storočí p.n.l. Keltmi. Najstaršia písomná zmienka o meste pochádza z roku 1156 v ktorej je Banská Štiavnica popísaná ako zem baníkov. V roku 1238 dostala prvé mestské privilégiá, a z roku 1275 pochádza už prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V polovici 17. storočia bol v bani prvýkrát použitý pušný prach. O vyše storočie nato vznikla v meste prvá banská škola založená Samuelom Mikovínom, a v roku 1751 bola dokončená Kalvária, ktorej výstavba bola iniciovaná jezuitom Františkom Pergerom.
Prvá vysoká banská škola s rovnomenným názvom bola založená v roku 1763, a o sedem rokov neskôr sa premenovala na akadémiu. Začínajúcim profesorom a veľkou kapacitou na škole bol v tej dobe Mikuláš Jasquin. Škola však bola nútená presťahovať sa do Šoprone v roku 1919. Keď dostalo mesto v roku 1878 municipálne právo, vyňalo sa spod dozoru župy a podriadilo sa ministerstvu vnútra. V rokoch 1923-1960 malo mesto štatút okresného mesta, ktorý bol obnovený od roku 1996. Počas Salamandrových dní-celoslovenských osláv baníctva v rokoch 2002 a 2006 poctil mesto svojou návštevou bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič.
Povesť o vzniku Banskej Štiavnice je spojená s jašteričkami, ktoré jej predurčili bohatstvo a veľkú slávu na dlhý čas. Tie samotné sa už nachádzajú aj v jej erbe, kde sa na slnku skvejú dve, jedna strieborná a druhá zlatá. Udalosť, ktorá naplno zmenila život kraja pod Sitnom sa stala už pradávno, v dobe, keď kraj ešte pokrývali husté lesy a lúky a osád bolo v regióne napočítať na prstoch jednej ruky. Žil tu pastier menom Ján, ktorý so svojimi ovečkami chodil každé ráno na pašu. Tak ako stále, i v jeden deň si vytiahol píšťalku a začal si na nej veselo vyhrávať. Keď sa zatúlal vysoko na stráň, ďaleko od svojej rodnej osady, tešil sa z nádhery, ktorú mu poskytovalo okolité prostredie. Sadol si na skalu a vychutnával si všetko navôkol, sledoval zvieratká, kvety, a zrazu na náprotivnom kameni zbadal dve jašteričky vyhrievajúce sa na slniečku. Neboli to však obyčajné jašteričky, ale podivuhodne sfarbené, jedna akoby do zlata, druhá do strieborna. Keď si ich chcel Janík bližšie obzrieť, schovali sa mu pod skalu, no jeho zvedavosť mu pomohla balvan odvaliť. Urobil veru dobre, to, čo uvidel zmenilo históriu celého kraja. Pod kameňom sa totiž schovávala obrovská hruda zlata. Jašteričky sa o ňu museli akoby ošuchnúť, a premeniť ju tým na zlato. Natešený pastier sa už nemohol dočkať, ako príhodu všetkým rozpovie. Chýr sa rozniesol skutočne rýchlo a z každej strany sa začali zbiehať ľudia, ktorí sa mieste začali ryť, kopať, až kým nevykopali šachty, pri ktorých následne vznikli celé osady a bane. Vďaka nájdenému bohatstvu sa postavili nádherné domy, kostoly i školy, a vzniklo tak bohaté a slávne mesto hrdo nosiace názov Banská Štiavnica.
Alebo máš super fotky z mesta Bánská Štiavnica?
Vytvor si profil a pridaj ich práve sem!
Mapa
Počasie
Pamiatky