Noc pod šírou oblohou
Po týždni v rumunských lesoch som sa akosi nevedela uspokojiť doma. Vydala som sa do Čergova. Mojím cieľom bolo Solisko (1056 m n. m.), ale plán som nemala žiadny. Proste som si vzala aj spacák a karimatku pre každý prípad. A keďže som zaspala na ranný vlak, bolo jasné, že ich budem potrebovať. Túru som začínala zo Šiby asi 12:45. Vystúpať na Šoltýsovu Poľanu fakt nie je ťažké a je to naozaj príjemná trasa.
Potom som sa dala po medzinárodnej červenej dole na Bukový vrch. Pomerne rovinatá cestička bola naozaj oddychová aj s mojím batožiskom. Cez Chochuľku som sa dostala na Veľkú Javorinu, druhý najvyšší vrch Čergova. Ale tam sa rozhodne nezastavte, Javorina je brána do srdca Čergova, ktoré je úplne krásne (určite krajšie než na mojich nekvalitných fotkách). Cez sedlo Lysina až na Solisko - stúpanie sa strieda s klesaním, všade okolo nádherné borovice a ticho.
Kým som dorazila do cieľa, slnko zapadalo, ten deň už nebolo cesty späť. Miesto na spanie pod konármi borovíc, môj skvelý spacák a vybitá baterka. Nič to, za celú noc som počula len jelene, žiadne ľudožravé medvede alebo tak. Teplý čergovský vzduch ma budil v noci až spotenú, tak teplo mi bolo. Aj tie krásne hviezdy ma asi hriali.
Ranné slnko som oslávila posledným rohlíkom so syrom a moje zničené nohy sa vydali na estu späť. Nebudem sa veľmi rozpisovať o tom, ako som sa ten deň stratila a pomohla mi skvelá pani zo záchrannej horskej služby. Dosť sa za to hanbím, ale tie značky naozaj chýbajú. Akože fakt. Kopa stromov vyrúbaná, stavím sa, že tam boli značky. A nechcelo sa mi blúdiť, tak som zavolala. Záchranné číslo je 18 300, keby náhodou. Nakoniec som trafila do Hertníka, odtiaľ som prešla asi 150 km na tú ich vlakovú stanicu a domov.
P.S. som veľmi zmätená z ľudí, ktoré vedia o tomto výlete, cítim sa miestami ako blbec. Ako keby stráviť noc v lese bez stanu bola totálna sprostosť, ako keby som priam riskovala život alebo čo. Tým skôr, že som bola sama a že som žena. Možno som paranoidná, ale mala som pocit, ako keby tí ľudia sa nielen o mňa báli, ale až sa hnevali, ako keby som nemala právo urobiť niečo, čo sa oni boja. Ale ďakujem tomu cyklistovi, čo ma nazval "odvážnou ženou", to ma pobavilo.
